Sokratesov symbolický výrok


„Viem, že nič neviem“. Netreba ho brať doslova, ale chápať to tak, že si uvedomoval svoje rezervy v poznaní. Tento prístup ostal dodnes ako potreba stavať na overených tvrdeniach podložených zdrojmi v diskusii (najmä vedeckej).

architektura

Príroda vs. Spoločnosť
Sokratovo dielo sa zachovalo iba sprostredkovane cez Platóna, keďže sám uprednostňoval rozhovory pred písaním spisov. Platón (427-347 pred n.l.) bol Sokratov žiak, opäť hlavne filozof a matematik iba okrajovo. Aj on sa zaoberal najmä ľudskou spoločnosťou a nevenoval sa skúmaniu prírody. Z jeho diela sa zachovalo niekoľko desiatok spisov a je považovaný za najvýznamnejšieho filozofa staroveku, ktorý najviac ovplyvnil západnú filozofiu. Jeho práca bola najviac študovaným filozofickým dielom v staroveku a stredoveku. Založil aj vzdelávaciu inštitúciu – Akadémiu v Aténach, z ktorej neskôr vyšlo viacero významných mysliteľov a matematikov.

Platónovým žiakom bol Aristoteles (384-322 pred n.l.)
Filozof, vedec a učiteľ Alexandra Macedónskeho. Vplyv jeho učenia a diela je porovnateľný s Platónovým. Vrátil sa k skúmaniu prírody a zaoberal sa mnohými prírodnými vedami.
Významné sú jeho spisy v oblasti anatómie, astronómie, biológie, embryológie, etnografie, geografie, geológie, lingvistiky, logiky, meteorológie, politológie, či psychológie. Kým Platónove filozofické diela boli veľmi študované aj počas stredoveku, to isté platí aj o Aristetolovom diele v oblasti prírodných vied. Aj on založil školu, ktorou prešli niektorí neskorší vzdelanci a nazval ju Lýceum.

geometrie

Einstein a piaty postultát
Euklides rozdeľoval axiómy na aritmetické tvrdenia a postuláty – geometrické tvrdenia. Vo svojom učení uviedol päť postulátov, z ktorých sa najznámejším stal práve piaty, ktorý hovorí o rovnobežkách. Keďže bol podobný definícii rovnobežiek a niektorým predošlým axiómam, mnoho matematikov sa pokúšalo vyše 2 000 rokov dokázať jeho platnosť z predošlých axióm, alebo dokázať, že sa to nedá. To, že sa to nedá, dokázal až ruský matematik Lobačevskij v 19. storočí. Ukázal, že geometria bez piateho postulátu je iná, ako Euklidova, a že v nej existujú zvláštne zakrivené priestory.
Na nejaký čas sa stala Lobačevského geometria matematickou hračkou, až kým Einstein na začiatku 20. storočia neukázal, že sa výborne hodí na popis priestorov zakrivených pri rýchlostiach blízkych rýchlosti svetla.

Sokratesov symbolický výrok
3 (60%)4